Černobyľ, chránená krajinná oblasť

Autor: Peter Papp | 6.5.2007 o 0:18 | Karma článku: 11,56 | Prečítané:  35095x

V Pripjati, meste vedľa černobyľskej atómovej elektrárne (ČAES), sa 26.4.1986 zastavil čas. Mesto spí ako kráľovstvo Šípkovej Ruženky, zakliata nie na 100, ale na 600 až 1000 rokov. Ešte v roku 2400 bude Pripjať očakávať prvý máj. Ešte v roku 2500 bude cez divočinu presvitať pravouhlá sieť ulíc. Ešte v roku 2600 tam budú nestabilné izotopy podliehať rádioaktívnej premene... Tretí, záverečný článok mojej černobyľskej trilógie hovorí o tom, ako sa za 21 rokov, ktoré nás delia od výbuchu, príroda i ľudia s následkami havárie vyrovnali.

(predchádzajúce diely: Čo sa tam vlastne stalo a Prvé dni po výbuchu)
„OKRES POMPEJE“
Zóna
Toto je Zóna. Pripjať je nad písmenom L v slove LAND

Keď sa dnes blížite k Černobyľu z ktoréhokoľvek smeru, prejdete postupne tromi odstupňovanými zónami, až vojdete do štvrtej, najviac postihnutej zóny. Vznikla v roku 1986 tak, že akýsi úradník zapichol kružidlo do elektrárne na mape a narysoval kružnicu s polomerom 30 km, aj keď rádioizotopy odnášal vietor najmä na severozápad, nie rovnomerne do kruhu. Z tejto Zóny povinne vysťahovali všetkých cca 120 000 ľudí. Vyše 100 obcí osirelo.

Zóna je v dvoch štátoch. Bielorusi zo svojej časti urobili Štátnu radiačno-ekologickú rezerváciu Polesie. Vnútri nej sa skrýva malý Pripjaťský národný park, ktorý existoval už skôr. Ukrajinskú časť spravuje osobitné „ministerstvo pre Černobyľ“, ale do Zóny prakticky nesiaha výkonná moc ani jednej krajiny. Hraničnú kontrolu absolvujete už pri vstupe do Zóny, ďalej už za seba zodpovedáte sami. Okrem Pripjate v Zóne mobily nemajú signál. Telefónne búdky tiež nefungujú. Nie sú tam obchody, automechanici ani benzínové čerpadlá.

Osud Pripjate pripomína Pompeje. Obom mestám priniesol skazu výbuch a obe ukazujú v mierke 1:1 „momentku“ ich posledného dňa. Pripjaťský predprvomájový víkend 1986 potrvá najmenej 600 rokov.

Príroda víťazí
Pripjať zarastá

Pompeje prikryl popol, ale Pripjať čelí počasiu, flóre i faune. Tak ako opustené mestá Mayov, aj Pripjať prírode nakoniec podľahne. Prvé múry už začali padať. Už dnes rastú v Pripjati stromy na strechách. Po 600 rokoch bude zrejme jedinou udržiavanou budovou mesta reaktorový sarkofág.

Pripjaťania v domnení, že sa o tri dni vrátia, zanechali byty upratané. Ich interiéry však nemôžeme obdivovať. Sú vyrabované. Žiariace, zato hodnotné veci, od drobných strieborných prúžkov z filtrov plynových masiek, až po mohutné radiátory či oceľové súčasti výťahov, skončili v zbere alebo boli bez varovania predané novým majiteľom. Nepredajné veci zostali: v bytoch sú hračky, fotografie, divány, piána, kuchynské linky; v obchodoch pulty, pokladnice, nápisy; v nemocnici infúzne fľaše, operačné stoly, rámy postelí, vyšetrovacie kreslá, v školách triedne knihy, tabule, nástenky; na uliciach armatúry na prášenie kobercov, ruské kolo, autodróm, preliezačky... Archeológom budúcnosti to bude musieť stačiť.

Do mesta prízrakov sa dá ísť pozrieť. Kyjevské cestovné kancelárie bežne ponúkajú zájazdy do Zóny. Na hraniciach dostanete dozimeter na meranie intenzity žiarenia a naučia Vás s ním zaobchádzať, aby ste vedeli, kam nemáte šliapať a kde sa smiete zdržať ako dlho. Zničený reaktor je už roky pod sarkofágom, horná vrstva pôdy bola vymenená, za deň exkurzie Vám radiácia určite nezničí zdravie.

Operačná sála
Nemocnica na kraji sveta


ZÓNA NÚTENÉHO VYSÍDLENIA
PREJAZD, PRECHOD,
VYPÁSANIE TRÁVY,
POĽNOHOSPODÁRSKE PRÁCE
ZAKÁZANÉ

(DOKONALE) CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ

V miernom pásme už neexistuje nedotknutá krajina. Sú iba miesta, ktoré ľudia opustili, zanechajúc krajinu jej prirodzenému vývoju. V Európe po páde železnej opony sú to iba vojenské pásma a Zóna.

V Pripjati je trvalé ticho. Ohlušuje. V panelákovom skanzene veľkom ako pol Petržalky môžete šponovať uši, ale nič nie je počuť, ani vzdialený hukot dopravy či priemyslu. Je to ticho púšte, ticho večného ľadu, kde široko-ďaleko niet ľudí. Výberové ticho. So zárukou.

Ale zdanie klame. Život v celej Zóne prekvitá. Krátko po výbuchu síce ušla väčšina zvierat, ale ešte v to leto sa začali vracať. So zvýšenou radiáciou si príroda poradila po darwinovsky: Zvieratá odolnejšie proti radiácii mali v tomto prostredí konkurenčnú výhodu prežitia. Aj keď sa spočiatku zrejme u niektorých mláďat vyskytovali deformity a pod., vo voľnej prírode je deformovaný jedinec veľmi rýchlo eliminovaný – ulovený a zjedený. Mnohé druhy si takto vyšľachtili zvláštnu „černobyľskú rádiorezistentnú rasu“, napríklad miestnym myšiam a hrabošom radiácia neprekáža, ale myši prinesené zvonku v Zóne rýchlo hynú. U niektorých druhov došlo k značným zmenám DNA, ale vzhľad, zvyky ani vitalita zvierat sa výraznejšie nezmenili. Úplný gól zoológovia dostali, keď zistili, že škorce, holuby, lastovičky a trasorítky si bohorovne stavajú hniezda a znášajú vajíčka priamo v sarkofágu 4. bloku!!!

Przewalského kone na 

sídlisku
Kôň Przewalského stratil svoj prirodzený domov na mongolských stepiach. Mestský kôň má radšej bloky :)

Zvieratá v Zóne nie sú obťažované exhalátmi z ľudského priemyslu a dopravy, ľudia ich nevyrušujú a ani nelovia, lebo rádioaktívne mäso sa nedá jesť. Na žiarenie i na rádioizotopovú diétu si zvery zvykli, jedinými ich prirodzenými nepriateľmi zostávajú iné zvieratá. Zóna zažíva baby-boom cicavcov (jazvece, bobry, diviaky, jelene, losy, líšky, vlci, zajace, vydry...), vtákov (trsteniarik vodný, sýkorka belasá, jarabica čierna, bocian čierny, žeriav, orol bielochvostý...) a ďalších vyše 400 živočíšnych druhov vrátane 50 ohrozených. Niektoré vzácnejšie druhy, ktoré sa tu už desaťročia nevyskytli, sa objavili znovu: napríklad rys ostrovid, beluša veľká, labute, ba i medvede. Dokonca aj dva extrémne ohrozené druhy našli v zóne svoju novú niku. Najväčší cicavec Európy, zubor európsky, žil pred haváriou iba v Bielovežskom pralese v Poľsku; dnes sa miluje a množí aj v Zóne; kôň Przewalského, ktorý pred 100 rokmi prakticky vyhynul a z ktorého v roku 1945 žilo len pár exemplárov v mníchovskej a pražskej zoo, sa tu, medzi panelákmi, cíti takisto dobre.

Dnešná Zóna je pre biológov unikátnym prírodným laboratóriom, kde možno sledovať v reálnom čase, ako všemožne sa zvieratá prispôsobujú novým podmienkam, ako sa vzďaľujú svojmu pôvodnému druhu a tvoria si nové vlastnosti, nové zvyky a nový genetický materiál.


MŔTVI, CHORÍ A VYKORENENÍ
Leukémia
Bieloruské mesto Gomeľ patrilo medzi najviac zasiahnuté. Na tamojšom oddelení detskej onkológie sa z leukémie lieči päťročný miestny chlapček.
Gomeľ, 1999

Úradný počet obetí havárie bol a stále je trápnych 31. O ďalších sú k dispozícii len dohady a odhady. Tie oscilujú od 4000 (odhady MAAE) až po vyše 60 000 (štúdia TORCH). Lekári v ZSSR nesmeli diagnostikovať chorobu z ožiarenia, pravdivé čísla sa preto už nedozvieme. Koniec koncov, ani choroba z ožiarenia nezabíja hneď, málokto dostal dávku, ktorá by zabíjala rýchlo. Ak neumrel za pár dní, ale o rok, o dva, o päť, už nebol v štatistike. Preto 31.

TORCH odhaduje, že z celoživotnej, 70-ročnej dávky žiarenia si obyvatelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska vzali 1/3 za prvý rok po výbuchu, 1/3 za prvé desaťročie a 1/3 si vezmú do roku 2050. V okolí Zóny sa zvýšil výskyt chorôb predtým nepríliš bežných: výskyt rakoviny štítnej žľazy u dospelých i u detí v najpostihnutejších oblastiach vzrástol až 30x, stúpol počet leukémií, rakovín prsníka, solídnych nádorov; z nenádorových ochorení pribudli hlavne katarakty (šedý zákal), srdcovocievne ochorenia, vrodené vady a mutácie pohlavných buniek. Niektoré nádory potrebujú na svoje rozvinutie dlhší čas, 2-4 dekády, u nich sa zvýšený výskyt začína pozorovať a zaznamenávať až teraz. Ak veríme najpesimistickejším prognózam o počte týchto budúcich nádorov, počet obetí sa vyšplhá do stoviek tisíc a počet zdravotne poškodených ešte vyššie.

Pôrodnica
V pôrodnici

Utrpenie však nie sú len nádory. Omnoho viac, než fyzické choroby, ľudí položili psychické traumy spôsobené stratou členov rodiny, majetku, kolektívu, zázemia, núteným sťahovaním, znížením pracovnej schopnosti, strachom z možnej rakoviny. Štatistiky nezapisujú černobyľské samovraždy, rozvody, siroty, hladujúce rodiny.

Sú vysídlenci, ktorí sa do svojich opustených dedín vrátili. Boli zvyknutí na svoj dom, hospodárstvo, chovali si domáce zvieratá, pestovali si potraviny. Po evakuácii doslova nemali čo jesť. Vracali sa teda najčastejšie preto, aby neumreli od hladu. Medzi nimi, podobne ako medzi zvieratami, matka príroda vykonala darwinovskú selekciu. Tí, čo tam žijú dnes, sú síce chorí, ale nesťažujú sa. Žijú na svojom.


ČO SA VYSYPALO Z PANDORINEJ SKRINKY

Na úvod zase troška fyziky. (Môžete si vedľa otvoriť môj malý jadrový slovníček, najlepšie na hesle Izotop.) Žiarenie vzniká pri rádioaktívnej premene, ktorú si pre lepšiu predstavu prirovnáme k prvému pohlavnému styku :-))

Atóm (puberťák), ktorý patrí medzi nestabilné izotopy (panicov), s týmto stavom nie je spokojný. Chce sa zbaviť nejakých neutrónov (panictva) a energie (nadržanosti). Nejakú dobu sa k tomu odhodláva. Keď nakoniec rádioaktívnu premenu (prvý styk) podstúpi, navždy sa v jadre zmení, pričom od radosti zažiari. Po premene už patrí medzi stabilné izotopy (ľudí, ktorí poznajú sex). Niektoré rádioizotopy (panici) sa síce po premene (prvom styku) zmenia na iné, avšak opäť nestabilné izotopy. Tie sa potom zas odhodlávajú k ďalšej premene (prvý nekonvenčný sex, strata iného panictva) :-)) Niektoré izotopy sa stabilnými stanú až po celej sérii premien. Stabilné izotopy už nežiaria.

V každej hmote (obci, meste, budove) býva iné množstvo rádioizotopov (nadržaných panicov) a prebieha tam iné množstvo rádioaktívnych premien (prvých stykov), teda každá hmota žiari inak. (Najsilnejšia žiara bude vychádzať zrejme z internátov, open-air festivalov a pionierskych táborov. Malé dediny a prestarnuté sídliská iba občas bliknú a domovy dôchodcov nebudú žiariť vôbec.)

Panelák
Panelák (skoro) ako každý iný

Intenzita žiarenia sa meria v becquereloch. 1 Bq zodpovedá jednej premene (strate panenstva) za sekundu, čo vo svete atómov malé číslo. Prakticky meriame žiarenie vychádzajúce z nejakej plochy (Bq/m2) alebo hmoty (Bq/kg). Hlavný černobyľský izotop na našom území žiari priemerne 4,2 kBq/m2, tj. na 1 m2 našej rodnej hrudy sa každú sekundu premení 4200 atómov. Ako veľa to je, ukazuje žltá tabuľka. Vysoké hodnoty nad 40 kBq/m2 na 99,9% SR a 99,7% ČR neboli ani dosiahnuté.

Výbuch samozrejme uvoľnil viac druhov rádioizotopov, našťastie, máloktoré unesie vietor. Dym stúpal do výšky 7-9 km a do ovzdušia dodal najmä tieto izotopy (v zátvorke polčas rozpadu): 137Cs (30 rokov), 134Cs (2 roky), 131I (8 dní) a 90Sr (29 rokov), v menšom meradle aj 132I a 132Te.

Stroncium 90 žije síce dlho, ale zle lieta - doletelo max. 100 km od reaktora. Cézium 134 má krátky polčas, dnes z neho zostalo menej ako 0,1%. Jód 131 sa premenil ešte rýchlejšie, ale predtým stihol na zdraví napáchať zrejme najviac škôd. Štítna žľaza totiž aktívne sústreďuje jód, a ak sa v nej namiesto stabilného jódu 127 nazbiera nestabilný jód 131, je jeho žiarením poškodená. Lekári to vedia a štítnu žľazu niekedy odstraňujú bez skalpelu, podaním 131I. 131I poškodil najmä deti v raste, ich štítna žľaza pracuje výkonnejšie. Dalo sa tomu predísť: tabletami normálneho 127I by sme štítne žľazy obyvateľstva „nakŕmili do zásoby“ a žiariaci 131I by tých pár dní, kým sa nepremení, nevychytávali.

 
Rádioaktivita cézia 137
[kBq/m2] Územie
A. PRIPJAŤ A OKOLIE
>35000 0km: Pripjať, centrum
3800 6km: Novošepelyči
800-1000 17km: Černobyľ, most
17-20 24km: Hlynka
B. KRITÉRIÁ EVAKUÁCIE
> 1600 Neodkladná evakuácia
600-1600 Povinná evakuácia
200-600 Právo na presídlenie
40-200 UA+BY: Periodické
radiačné kontroly
RU: Privilegovaný
socioekon. status
C. ČESKOSLOVENSKO
4,2 priemer ČSSR
4-10 53% ČR, 65% SR
10-20 16% ČR, 14% SR (okr.
BN, OP, NA, DS, KN)
20-40 4,4% ČR, 1,2% SR
40-100 0,3% ČR, 0,1% SR
A: Cézium je roznášané vetrom. Na pár kilometroch sa môže množstvo cézia a tým aj rádioaktivita okolia zmeniť z vražednej na neškodnú
B: Aktivita vs. obývateľnosť územia
C: Aktivita 137Cs na ploche ČSSR

Tu a teraz nám žiari už iba cézium 137, ktoré má dlhý život i dolet: má 30-ročný polčas a napadalo na 40% Európy (veľmi nerovnomerne - podľa toho, kde ako pršalo). Meranie aktivity 137Cs nám i dnes ukáže, kam všade sa dostal spád z reaktora. Viac ako polovica 137Cs dopadla mimo ZSSR.

Presúvanie rádioaktívneho mraku ponad Európu:

Vľavo: cca 28.4.1986
Vpravo: cca 2.5.1986
Dole: cca 5.5.1986

Rádioaktívny mrak sa posúval po Európe tak, ako ukazujú obrázky. Ponad ČSSR preletel mrak celkom trikrát, 30.4., 3.-4.5. a 7.5, ale na naše šťastie nad nami príliš nepršal, štedrejšie polial Poliakov, Nemcov a hlavne Rakúšanov. (Preto sú takí protiatómoví: Silne im ožiarilo 13% Rakúska - a len 3% Ukrajiny, Švédska a Fínska.) Občania ČSSR prijali dávku žiarenia v dvoch vlnách: raz v máji pri prechode mraku, druhýkrát v zime 1986/87, keď konzumovali úrodu z roku 1986. Neboli to však obrovské dávky. Černobyľ spôsobil u nás tie isté choroby ako v ZSSR, iba v menšom meradle - kde Ukrajinci a Bielorusi zaznamenali nárast o stovky, my o desatiny až jednotky percent. Najčastejším dôsledkom havárie u nás sú poruchy funkcie štítnej žľazy, vyvolané jódom 131 prijatým v prvých dňoch po výbuchu.

ZSSR nás o úniku rádioaktivity neinformoval, ale 29.4. ju namerali Jaslovské Bohunice. Šaty tých, čo prichádzali na smenu, žiarili až 20x viac, ako tých, čo zo smeny odchádzali.


3D CT hlavy
CT dokáže vykresliť krásny 3D obraz kosti, napr. lebky. Hlava pacienta však dostane aj 20 mSv
KOĽKO ŽIARENIA POŠKODÍ ČLOVEKA?

Žiarenie má nejakú energiu, inak by neexistovali jadrové elektrárne. Poškodenie zdravia závisí od energie žiarenia a od hmotnosti ožiarenej časti tela. Ak ožiarime 1-kilogramový orgán žiarením o energii 1 joule, tento orgán absorbuje 1 sievert (1 J/kg). Sievertami sa teda meria radiačná záťaž, fyzici túto veličinu radšej nazývajú dávkový ekvivalent.

Na hmotnosť ožiarenej časti nesmieme zabúdať, je totiž veľmi dôležitá. Pri liečbe rakoviny ožarovaním sa lúče žiarenia sústreďujú tak, aby sa pretli v nádore, ktorý má byť zničený. Ožaruje sa vo viacerých dávkach, jednorazová býva 1-2 Sv, celá kúra máva 40-60 Sv. Ale pozor! Takéto hodnoty absorbuje LEN tkanivo nádoru, ktoré váži len zlomok hmotnosti tela! Ak by bolo ožiarené celé telo, už 4 sieverty by polovica ľudí neprežila.

137Cs z Černobyľa má u nás priemernú aktivitu 4,2 kBq/m2 (žltá tabuľka). 1 m2 nášho územia dáva telu priemerného dospelého človeka za rok radiačnú záťaž približne 0,04 mSv. Aby ste vedeli, či sa takej dávky treba báť, pozrite sa do zelenej tabuľky.

Zdroj žiarenia Dávka prepočítaná
na váhu celého tela
za ako
dlho?
ŽIARI NA VÁS VIAC ČERNOBYĽ, LEKÁRI ALEBO VESMÍR?
Klasická RTG snímka hrudníka 0,003-0,006 mSv pri 1 vyšetrení
Černobyľské cézium 137 o rádioaktivite 4,2 kBq/m2 0,04-0,05 mSv za rok
Norma pre záťaž z úložiska RA odpadu v SR < 0,1 mSv za rok
Klasické CT hrudníka 0,2 mSv pri 1 vyšetrení
Špirálne CT hrudníka 0,8 mSv pri 1 vyšetrení
Lekárske výkony (priemerný obyvateľ ČR 2006) 1 mSv za rok
Žiarenie prostredia (kozmu+Zeme+radónu) 1,5-2,5 mSv za rok
Ožarovanie rakovinového nádoru 2-2,5 mSv pri 1 ožarovaní
Ožarovanie rakovinového nádoru 60-80 mSv za celú liečbu
Dávka žiarenia, smrteľná pre 50% ožiarených osôb 4000 mSv jednorázovo


NOVÝ „ATOMOGRAD“ A STARÍ PRIPJAŤANIA

Po havárii ČAES naďalej pracovala. Až na tlak EU a G7 Ukrajina v roku 1995 sľúbila Černobyľ vypnúť. Blok č. 1 bol odstavený v roku 1996, č. 2 v roku 1999 a posledný – č. 3, ktorý priamo susedí so sarkofágom – slávnostne pred kamerami odstavil osobne prezident Kučma v roku 2000.

Hoci v Pripjati ľudia nebývajú, ČAES dodnes ľudí zamestnáva. Aj na odstavenom Černobyle je práce ako na kostole. Aby mali „atomáci“ kde bývať, postavil sa pre nich nový a ešte výstavnejší „atomograd“. Nazvali ho Slavutyč. Dnes má 25 000 obyvateľov, leží 50 km na východ od ČAES a skladá sa z ôsmich štvrtí – každá podľa návrhu architekta z inej sovietskej republiky. Leží v Černigovskej oblasti, ale politicky patrí, tak ako patrila Pripjať, do Kyjevskej oblasti. V Slavutyči bývajú iba zamestnanci ČAES s rodinami. Ráno cestujú do ČAES vlakom vyhradeným len pre nich po železničnej trati, kde žiadne iné vlaky už 21 rokov nejazdia. Totálna segregácia.

Plaváreň
Dnešný stav plaveckého štadióna v Pripjati.

A obyvatelia pôvodnej Pripjate? Tí sa rozpŕchli po celom (bývalom) nerušímom Sojuze. Všetci pokope sa naposledy mohli vidieť v deň evakuácie. Konce pretrhaných nitiek vzťahov Pripjaťania hľadajú aspoň virtuálne: pár nadšencov spomedzi niekdajších obyvateľov Pripjate dalo dokopy server pripyat.com, na ktorom okrem bohatej fotodokumentácie niekdajšieho i súčasného stavu mesta (vrátane videoklipov) sú aj osobné výpovede miestnych a zaujímavé články. Na pripyat.com sa opätovne zoznamujú dospelí ľudia, ktorí sa nevideli od detstva. Človeku sa až srdce zovrie, keď pod zájdenou čiernobielou fotografiou detí zo škôlky „Ivuška“, ročník 1977, nájde komentár od Lile: „Zdorovo, eto že moj vypusk! Lenka Ljadova, Toma, Vaňa Stupak, Oľa Tatarčenko, Ruslan Kovaľskij, Lenka Sidorenko, ostaľnych uže ne pomňu. Interesno, kde vy i kak živjote teper...“ alebo pod fotografiou 6.G triedy zase lakonický komentár od Júlie: „Škola No. 2, klassnyj rukovoditeľ Veď Jekaterina Maximovna. Fotografiroval moj papa.“

Pripjaťania majú ešte jednu metódu kontaktovania svojich známych zo starých čias. Chodievajú na návštevy mesta svojej mladosti, a tam, v rozbitých triedach svojich škôl, si vzájomne nechávajú odkazy na tabuli. Autori stránok pripyat.com dokonca nedávno vyvesili v Pripjati zaručene prvý reklamný štít v meste s reklamou na ich server. Mám rád týchto ľudí. Snažia sa dať dokopy násilne roztrhnutú komunitu bývalých krajanov. To sa mi zdá hlboko ľudské a vyslovene krásne. Nu vot – udáči, molodci!


EXISTUJÚ PREDPOVEDE ČERNOBYĽA?

V roku 1973 napísali bratia Strugackí, ruskí spisovatelia sci-fi, román Stalker. Je o živote pri zakázanej a nebezpečnej zóne, ktorej popis v mnohom pripomína tú černobyľskú. Nebudem prezrádzať celý dej, ak chcete, prečítajte si tento román sami. Na motívy románu nakrútil v roku 1979 režisér Andrej Tarkovskij rovnomenný kultový film. 7 rokov po jeho premiére sa fikcia stala skutočnosťou.

Biblia má predpovedi budúcnosti vyhradenú svoju poslednú knihu, Zjavenie Jána. V jeho 8. kapitole, verš 10 a 11, stojí toto:

10Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.
11Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli.

Na prvý pohľad sa človeku zdá tento text vágny a nejednoznačný, ako proroctvá bývajú; môže síce popisovať černobyľskú katastrofu, ale aj čokoľvek iné. Keď však človek zistí, že slovo černobyľ je v preklade palina, zmocní sa ho úžas a začne rozoberať tézu, že tieto dva verše predpovedajú Černobyľ.

Fakľa pri paline
Socha fakle sa týči nad palinou

Tézu výrazne podporujú slová palina a fakľa. Palina označuje názov mesta, kde sa katastrofa stala a ktoré dnes v pôvodnom znení pozná celý svet. (Založenie a pomenovanie mesta Černobyľ sa pritom datuje 1000 rokov po Novom zákone a 1000 rokov pred haváriou.) Fakľa nemusí naznačovať len osemdňový požiar reaktora. Je totiž aj logom Černobyľskej atómovej elektrárne, obrovská socha fakle stojí pri vjazde do areálu závodu.

Tézu ďalej podporuje slovo hviezda a spomenutie smrti mnohých ľudí od vôd, ktoré sa zmenili na palinu. Jadrové reakcie horia v prírode práve na hviezdach. Smrť mnohých ľudí od radiácie Černobyľa je neoddiskutovateľným faktom.

Dá sa však aj namietať. Biblická palina je palina pravá (Artemisia absinthium, wormwood, polýn), zatiaľčo elektráreň sa volá po paline obyčajnej (Artemisia vulgaris, mugwort, čornobyľ). Na hviezdach horí fúzna jadrová reakcia, zatiaľčo v reaktoroch štiepna. Na reaktor nič z neba nespadlo. Málokto umrel na následky kontaktu s rádioaktívnou vodou - zabíjalo priame žiarenie a spád rádioizotopov. (Protinámietka: pred 2000 rokmi asi nepoznali pojmy ako žiarenie a rádioizotop.)

Nedovolím si rozhodnúť, či Biblia skutočne predpovedá Černobyľ - pre vyššie spomenutú kontroverziu, preto, že nechcem ovplyvňovať náboženský svetonázor čitateľov, ako aj preto, že som na to príliš malý človek. Nechám to na láskavom posúdení čitateľa.


ZAMYSLENIE NA ZÁVER

Máme sa teda tej jadrovej energetiky báť?

Ja osobne sa jej nebojím. Každá energia vie byť dobrým sluhom, ale zlým pánom. Svet spotrebováva veľmi veľa energie a ekologickejšiu formu jej výroby zatíaľ nepozná. Ja viem, na záver černobyľskej trilógie to znie dosť nepresvedčivo. Ale tak to je.

A nemôže sa černobyľská tragédia opakovať? Napríklad blízko nás?

Homer
Snáď už vieme, ako to končí, keď reaktor RBMK testuje „živý Homer Simpson“

Môže, čo by nie. Potrebujeme na to: reaktor už navrhnutý a vyrobený ako nestabilný, plný horľavého grafitu, bez betónového krytia stropu, s ochranou, ktorá sa dá kýmkoľvek vypnúť, s vysokým void koeficientom, s brzdiacimi tyčami, ktoré dovnútra nepadajú, ale sú sunuté motorom a ktoré reakciu najprv urýchľujú a až potom brzdia – a keď k nemu posadíme partiu robotníkov bez poňatia o jadrovej fyzike a dáme im robiť test, ktorý im nikto nevysvetlil, druhý Černobyľ máme istý. Lenže verím, že RBMK a iné nestabilné monštrá už nadobro skončili a že elektrárne budú riadiť jadroví fyzici. Vyrazenie stropu a zážih obsahu je v reaktoroch VVER fyzikálne nemožná vec, grafit z RBMK horieť môže, ale voda z VVER nie. A na rozdiel od ZSSR nemáme jadrových elektrární na rozhadzovanie, preto v nich sedia jadroví fyzici.

A čo jadrový odpad? Aby nezamoril prírodu, musí sa hermeticky a draho skladovať!

Energetika bez dopadu na prírodu nie je. (A ak mám byť cynik, tak príroda znáša radiáciu lepšie ako človek.) Ak elektrinu pre celý svet na rok vyrobíme v uhoľných elektrárňach, myslený vlak s odpadom sedemkrát obtočí planétu; ak v atómovkách, vlak sa vmestí medzi Prahu hl. nádraží a Prahu-Smíchov. Uhoľné elektrárne ničia ovzdušie, podkopávajú krajinu, prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a – pretože aj v uhlí sú rádioaktívne izotopy! – paradoxne ožarujú životné prostredie viac, ako úhľadne zabalený odpad z jadrovky. Vodné elektrárne už niet kde stavať a priehrady tiež prírode na kráse nepridávajú. Veterné vrtule majú úbohý výkon, sú závislé na vetre a hučia tak, že od seba odpudzujú všetky živočíchy. Slnko zas svieti len vo dne, dalo by sa to využiť na „prilepšenie“, ale preto treba nahradiť všetky škridlice na strechách drahými fotočlánkami... aká je teda alternatíva k jadru?

Hm... A nedalo by sa teda vymyslieť niečo ako jadrovka, ale bez odpadu?

Na tom sa práve maká vo Francúzsku. Palivom bude voda a „odpadom“ kyslík a hélium. Bude to síce jadrová elektráreň, nie však štiepna, ale fúzna - v elektrárni bude bežať tá istá reakcia, ako vo hviezdach. Ale kedy sa to podarí... to je zatiaľ tiež vo hviezdach.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer sa vracia k poplatku, ktorý sám zavrhol

Po novom by sa malo platiť za objednanie pacienta na ošetrenie mimo ordinačných hodín.

TECH

Miliardár Musk ukazuje, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

DOMOV

Matka maloletej z Čistého dňa podáva trestné oznámenie na Tomáša

Nemal podľa nej zverejniť Natáliin list.


Už ste čítali?