reklama

Černobyľ, chránená krajinná oblasť

V Pripjati, meste vedľa černobyľskej atómovej elektrárne (ČAES), sa 26.4.1986 zastavil čas. Mesto spí ako kráľovstvo Šípkovej Ruženky, zakliata nie na 100, ale na 600 až 1000 rokov. Ešte v roku 2400 bude Pripjať očakávať prvý máj. Ešte v roku 2500 bude cez divočinu presvitať pravouhlá sieť ulíc. Ešte v roku 2600 tam budú nestabilné izotopy podliehať rádioaktívnej premene... Tretí, záverečný článok mojej černobyľskej trilógie hovorí o tom, ako sa za 21 rokov, ktoré nás delia od výbuchu, príroda i ľudia s následkami havárie vyrovnali.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

(predchádzajúce diely: Čo sa tam vlastne stalo a Prvé dni po výbuchu ) „OKRES POMPEJE“

Toto je Zóna. Pripjať je nad písmenom L v slove LAND

Keď sa dnes blížite k Černobyľu z ktoréhokoľvek smeru, prejdete postupne tromi odstupňovanými zónami, až vojdete do štvrtej, najviac postihnutej zóny. Vznikla v roku 1986 tak, že akýsi úradník zapichol kružidlo do elektrárne na mape a narysoval kružnicu s polomerom 30 km, aj keď rádioizotopy odnášal vietor najmä na severozápad, nie rovnomerne do kruhu. Z tejto Zóny povinne vysťahovali všetkých cca 120 000 ľudí. Vyše 100 obcí osirelo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zóna je v dvoch štátoch. Bielorusi zo svojej časti urobili Štátnu radiačno-ekologickú rezerváciu Polesie. Vnútri nej sa skrýva malý Pripjaťský národný park, ktorý existoval už skôr. Ukrajinskú časť spravuje osobitné „ministerstvo pre Černobyľ“, ale do Zóny prakticky nesiaha výkonná moc ani jednej krajiny. Hraničnú kontrolu absolvujeteuž pri vstupe do Zóny, ďalej už za seba zodpovedáte sami. Okrem Pripjate v Zóne mobily nemajú signál. Telefónne búdky tiež nefungujú. Nie sú tam obchody, automechanici ani benzínovéčerpadlá.

Osud Pripjate pripomína Pompeje. Obom mestám priniesol skazu výbuch a obe ukazujú v mierke 1:1 „momentku“ ich posledného dňa. Pripjaťský predprvomájový víkend 1986 potrvá najmenej 600 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pripjať zarastá

Pompeje prikryl popol, ale Pripjať čelí počasiu, flóre i faune. Tak ako opustené mestá Mayov, aj Pripjať prírode nakoniec podľahne. Prvé múry už začali padať. Už dnesrastú v Pripjati stromy na strechách. Po 600 rokoch bude zrejme jedinou udržiavanou budovou mesta reaktorový sarkofág.

Pripjaťania v domnení, že sa o tri dni vrátia, zanechali byty upratané. Ich interiéry však nemôžeme obdivovať. Sú vyrabované. Žiariace, zato hodnotné veci, od drobných strieborných prúžkov z filtrov plynových masiek, až po mohutné radiátory či oceľové súčasti výťahov, skončili v zbere alebo boli bez varovania predané novým majiteľom. Nepredajné veci zostali: v bytoch sú hračky, fotografie,divány, piána, kuchynské linky; v obchodoch pulty,pokladnice, nápisy; v nemocnici infúzne fľaše, operačné stoly, rámy postelí,vyšetrovacie kreslá, v školách triedne knihy, tabule, nástenky; na uliciach armatúry na prášenie kobercov, ruskékolo, autodróm, preliezačky... Archeológom budúcnosti to bude musieť stačiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do mesta prízrakov sa dá ísť pozrieť. Kyjevské cestovné kancelárie bežne ponúkajú zájazdy do Zóny. Na hraniciach dostanete dozimeter na meranie intenzity žiarenia a naučia Vás s ním zaobchádzať, aby ste vedeli, kam nemáte šliapať a kde sa smiete zdržať ako dlho. Zničený reaktor je už roky pod sarkofágom, horná vrstva pôdy bola vymenená, za deň exkurzie Vám radiácia určite nezničí zdravie.

Nemocnica na kraji sveta


ZÓNA NÚTENÉHO VYSÍDLENIA
PREJAZD, PRECHOD,
VYPÁSANIE TRÁVY,
POĽNOHOSPODÁRSKE PRÁCE
ZAKÁZANÉ

(DOKONALE) CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ

V miernom pásme už neexistuje nedotknutá krajina. Sú iba miesta, ktoré ľudia opustili, zanechajúckrajinu jej prirodzenému vývoju. V Európe po páde železnej opony sú to iba vojenské pásma a Zóna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Pripjati je trvalé ticho. Ohlušuje. V panelákovom skanzene veľkom ako pol Petržalky môžete šponovať uši, ale nič nie je počuť, ani vzdialený hukot dopravy či priemyslu. Je to ticho púšte, ticho večného ľadu, kde široko-ďaleko niet ľudí. Výberové ticho. So zárukou.

Ale zdanie klame. Život v celej Zóne prekvitá. Krátko po výbuchu síceušla väčšina zvierat, ale ešte v to leto sa začali vracať. Sozvýšenou radiáciou si príroda poradila po darwinovsky: Zvieratáodolnejšieproti radiácii mali v tomto prostredí konkurenčnú výhodu prežitia. Ajkeď sa spočiatku zrejme u niektorých mláďat vyskytovali deformity apod., vovoľnej prírode je deformovaný jedinec veľmi rýchlo eliminovaný –ulovený a zjedený. Mnohé druhy si takto vyšľachtili zvláštnu„černobyľskú rádiorezistentnú rasu“, napríklad miestnym myšiam ahrabošom radiácia neprekáža, ale myši prinesené zvonku v Zóne rýchlohynú.U niektorých druhov došlo k značným zmenám DNA, ale vzhľad, zvyky anivitalita zvierat sa výraznejšie nezmenili. Úplný gól zoológoviadostali, keď zistili, že škorce, holuby, lastovičky a trasorítky sibohorovne stavajú hniezda a znášajú vajíčka priamo v sarkofágu 4. bloku!!!

Kôň Przewalského stratil svoj prirodzený domov na mongolských stepiach. Mestský kôň má radšej bloky :)

Zvieratá v Zóne nie sú obťažované exhalátmi z ľudského priemyslu a dopravy, ľudiaich nevyrušujú a ani nelovia, lebo rádioaktívne mäso sa nedá jesť. Na žiarenie i na rádioizotopovúdiétu si zvery zvykli, jedinými ich prirodzenými nepriateľmi zostávajú iné zvieratá. Zóna zažívababy-boom cicavcov (jazvece, bobry, diviaky, jelene,losy, líšky, vlci, zajace, vydry...), vtákov (trsteniarik vodný, sýkorkabelasá, jarabica čierna, bocian čierny, žeriav, orol bielochvostý...) aďalších vyše 400 živočíšnych druhov vrátane 50 ohrozených. Niektoré vzácnejšiedruhy, ktoré sa tu už desaťročia nevyskytli, saobjavili znovu: napríklad rys ostrovid, beluša veľká, labute, ba imedvede.Dokonca aj dva extrémne ohrozené druhy našli v zóne svoju novú niku. Najväčší cicavec Európy, zubor európsky, žil pred haváriou iba v Bielovežskom pralese v Poľsku; dnes sa miluje a množí aj v Zóne; kôň Przewalského,ktorý pred 100 rokmi prakticky vyhynul a z ktorého v roku 1945 žilo lenpár exemplárov v mníchovskej a pražskej zoo, sa tu, medzi panelákmi, cíti takisto dobre.

Dnešná Zóna je pre biológov unikátnym prírodným laboratóriom, kde možno sledovať v reálnom čase, akovšemožne sa zvieratá prispôsobujú novým podmienkam, ako savzďaľujú svojmu pôvodnému druhu a tvoria si nové vlastnosti, nové zvykya nový genetický materiál.
MŔTVI, CHORÍ A VYKORENENÍ

Bieloruské mesto Gomeľ patrilo medzi najviac zasiahnuté. Na tamojšom oddelení detskej onkológie sa z leukémie lieči päťročný miestny chlapček.
Gomeľ, 1999

Úradný počet obetí havárie bol a stále je trápnych 31. O ďalších sú k dispozícii len dohady a odhady. Tie oscilujú od 4000 (odhady MAAE) až po vyše 60 000 (štúdia TORCH). Lekári v ZSSR nesmeli diagnostikovať chorobu z ožiarenia, pravdivé čísla sa preto už nedozvieme. Koniec koncov, ani choroba z ožiarenianezabíja hneď, málokto dostal dávku, ktorá by zabíjala rýchlo. Ak neumrel zapár dní, ale o rok, o dva, o päť, už nebol v štatistike. Preto 31.

TORCH odhaduje, že z celoživotnej, 70-ročnej dávkyžiarenia siobyvatelia Ruska, Ukrajiny a Bieloruska vzali 1/3 za prvý rok povýbuchu, 1/3 za prvé desaťročie a 1/3 si vezmú do roku 2050. V okolíZóny sa zvýšil výskyt chorôb predtým nepríliš bežných: výskyt rakoviny štítnej žľazy u dospelých i u detí v najpostihnutejších oblastiach vzrástol až 30x, stúpol počet leukémií, rakovín prsníka, solídnych nádorov; z nenádorových ochorení pribudli hlavne katarakty (šedý zákal), srdcovocievne ochorenia, vrodené vady a mutácie pohlavných buniek.Niektoré nádory potrebujú na svoje rozvinutie dlhší čas, 2-4 dekády,u nich sa zvýšený výskyt začína pozorovať a zaznamenávať až teraz. Ak verímenajpesimistickejším prognózam o počte týchto budúcich nádorov, početobetí sa vyšplhá do stoviek tisíc a počet zdravotne poškodených eštevyššie.

V pôrodnici

Utrpenie však nie sú len nádory. Omnoho viac, než fyzické choroby, ľudí položili psychickétraumy spôsobené stratou členov rodiny, majetku, kolektívu, zázemia,núteným sťahovaním, znížením pracovnej schopnosti, strachom z možnej rakoviny. Štatistiky nezapisujúčernobyľské samovraždy, rozvody, siroty, hladujúce rodiny.

Sú vysídlenci, ktorí sa do svojich opustených dedín vrátili. Bolizvyknutí na svoj dom, hospodárstvo, chovali si domáce zvieratá,pestovali si potraviny. Po evakuácii doslova nemali čo jesť. Vracali sateda najčastejšie preto, aby neumreli od hladu. Medzi nimi, podobne akomedzi zvieratami, matka príroda vykonala darwinovskú selekciu. Tí, čotam žijú dnes, sú síce chorí, ale nesťažujú sa. Žijú na svojom.
ČO SA VYSYPALO Z PANDORINEJ SKRINKY

Na úvod zase troška fyziky. (Môžete si vedľa otvoriť môj malý jadrový slovníček, najlepšie na hesle Izotop.) Žiarenie vzniká pri rádioaktívnej premene, ktorú si pre lepšiu predstavu prirovnáme k prvému pohlavnému styku :-))

Atóm (puberťák), ktorý patrí medzi nestabilné izotopy (panicov), s týmto stavom nie je spokojný. Chce sa zbaviť nejakých neutrónov (panictva) a energie (nadržanosti). Nejakú dobu sa k tomu odhodláva. Keď nakoniec rádioaktívnu premenu (prvý styk) podstúpi, navždy sa v jadre zmení, pričom od radosti zažiari. Po premene už patrí medzi stabilné izotopy (ľudí, ktorí poznajú sex). Niektoré rádioizotopy (panici) sa síce po premene (prvom styku) zmenia na iné, avšak opäť nestabilné izotopy. Tie sa potom zas odhodlávajú k ďalšej premene (prvý nekonvenčný sex, strata iného panictva) :-)) Niektoré izotopy sa stabilnými stanú až po celej sérii premien. Stabilné izotopy už nežiaria.

V každej hmote (obci, meste, budove) býva iné množstvo rádioizotopov (nadržaných panicov) a prebieha tam iné množstvo rádioaktívnych premien (prvých stykov), teda každá hmota žiari inak. (Najsilnejšia žiara bude vychádzať zrejme z internátov, open-air festivalov a pionierskych táborov. Malé dediny a prestarnuté sídliská iba občas bliknú a domovy dôchodcov nebudú žiariť vôbec.)

Panelák (skoro) ako každý iný

Intenzita žiarenia sa meria v becquereloch. 1 Bq zodpovedá jednej premene (strate panenstva) za sekundu, čo vo svete atómov malé číslo. Prakticky meriame žiarenie vychádzajúce z nejakej plochy (Bq/m2) alebo hmoty (Bq/kg). Hlavný černobyľský izotop na našom území žiari priemerne 4,2 kBq/m2, tj. na 1 m2 našej rodnej hrudy sa každú sekundu premení 4200 atómov. Ako veľa to je, ukazuje žltá tabuľka. Vysoké hodnoty nad 40 kBq/m2 na 99,9% SR a 99,7% ČR neboli ani dosiahnuté.

Výbuch samozrejme uvoľnil viac druhov rádioizotopov, našťastie, máloktoré unesie vietor. Dym stúpaldo výšky 7-9 km a do ovzdušia dodal najmä tieto izotopy (v zátvorke polčas rozpadu): 137Cs (30 rokov), 134Cs (2 roky), 131I (8 dní) a 90Sr (29 rokov), v menšom meradle aj 132I a 132Te.

Stroncium 90 žije síce dlho, ale zle lieta - doletelo max. 100 km od reaktora. Cézium 134 má krátky polčas, dnes z neho zostalo menej ako 0,1%. Jód 131sa premenil ešte rýchlejšie, ale predtým stihol na zdraví napáchať zrejme najviac škôd. Štítna žľaza totižaktívne sústreďuje jód, a ak sa v nej namiesto stabilného jódu 127 nazbiera nestabilný jód 131, je jeho žiarením poškodená. Lekári to vedia a štítnu žľazu niekedy odstraňujú bez skalpelu, podaním 131I.131Ipoškodil najmä deti v raste, ich štítna žľaza pracuje výkonnejšie. Dalo sa tomu predísť: tabletaminormálneho 127I by sme štítne žľazy obyvateľstva „nakŕmili do zásoby“ a žiariaci 131I by tých pár dní, kým sa nepremení, nevychytávali.

 

Rádioaktivita cézia 137

[kBq/m 2 ]

Územie

A. PRIPJAŤ A OKOLIE

>35000

0km: Pripjať, centrum

3800

6km: Novošepelyči

800-1000

17km: Černobyľ, most

17-20

24km: Hlynka

B. KRITÉRIÁ EVAKUÁCIE

> 1600

Neodkladná evakuácia

600-1600

Povinná evakuácia

200-600

Právo na presídlenie

40-200

UA+BY: Periodické
radiačné kontroly
RU: Privilegovaný
socioekon. status

C. ČESKOSLOVENSKO

4,2

priemer ČSSR

4-10

53% ČR, 65% SR

10-20

16% ČR, 14% SR (okr.
BN, OP, NA, DS, KN)

20-40

4,4% ČR, 1,2% SR

40-100

0,3% ČR, 0,1% SR

A: Cézium je roznášané vetrom. Na pár kilometroch sa môže množstvocézia a tým aj rádioaktivita okoliazmeniť z vražednej na neškodnú
B: Aktivita vs. obývateľnosť územia
C: Aktivita 137 Cs na ploche ČSSR

Tu a teraz nám žiari už iba cézium 137, ktoré má dlhý život i dolet: má 30-ročný polčas a napadalo na 40% Európy (veľmi nerovnomerne - podľa toho, kde ako pršalo). Meranie aktivity 137Cs nám i dnes ukáže, kam všade sa dostal spád z reaktora. Viac ako polovica 137Cs dopadla mimo ZSSR.

Presúvanie rádioaktívneho mraku ponad Európu:

Vľavo: cca 28.4.1986
Vpravo: cca 2.5.1986
Dole: cca 5.5.1986

Rádioaktívny mrak sa posúval po Európe tak, ako ukazujú obrázky. Ponad ČSSR preletel mrak celkom trikrát, 30.4., 3.-4.5. a 7.5, ale na naše šťastie nad nami príliš nepršal, štedrejšie polial Poliakov, Nemcov a hlavne Rakúšanov. (Preto sú takí protiatómoví: Silne im ožiarilo 13% Rakúska - a len 3% Ukrajiny, Švédska a Fínska.) Občania ČSSR prijali dávku žiarenia v dvoch vlnách: raz v máji pri prechode mraku, druhýkrát v zime 1986/87, keď konzumovali úrodu zroku 1986. Neboli to však obrovské dávky. Černobyľ spôsobil u nás tie isté choroby ako v ZSSR, iba v menšom meradle - kde Ukrajinci a Bielorusi zaznamenali nárast o stovky, my o desatiny až jednotky percent. Najčastejším dôsledkom havárie u nás sú poruchy funkcie štítnej žľazy, vyvolané jódom 131 prijatým v prvých dňoch po výbuchu.

ZSSR nás o úniku rádioaktivity neinformoval, ale 29.4. ju namerali Jaslovské Bohunice. Šaty tých, čo prichádzali na smenu, žiarili až 20x viac, ako tých, čo zo smeny odchádzali.

CT dokáže vykresliť krásny 3D obraz kosti, napr. lebky. Hlava pacienta však dostane aj 20 mSv

KOĽKO ŽIARENIA POŠKODÍ ČLOVEKA?

Žiarenie má nejakú energiu, inak by neexistovali jadrové elektrárne. Poškodenie zdravia závisí od energie žiarenia a od hmotnosti ožiarenej časti tela. Ak ožiarime 1-kilogramový orgán žiarením o energii 1 joule, tento orgán absorbuje 1 sievert (1 J/kg). Sievertami sa teda meria radiačná záťaž, fyzici túto veličinu radšej nazývajú dávkový ekvivalent.

Na hmotnosť ožiarenej časti nesmieme zabúdať, je totiž veľmi dôležitá. Pri liečbe rakoviny ožarovaním sa lúče žiarenia sústreďujú tak, aby sa pretli v nádore, ktorý má byť zničený. Ožaruje sa vo viacerých dávkach, jednorazová býva 1-2 Sv, celá kúra máva 40-60 Sv. Ale pozor! Takéto hodnoty absorbuje LEN tkanivo nádoru, ktoré váži len zlomok hmotnosti tela! Ak by bolo ožiarené celé telo, už 4 sieverty by polovica ľudí neprežila.

137Cs z Černobyľa má u nás priemernú aktivitu 4,2 kBq/m2 (žltá tabuľka). 1 m2 nášho územia dáva telu priemerného dospelého človeka za rok radiačnú záťaž približne 0,04 mSv. Aby ste vedeli, či sa takej dávky treba báť, pozrite sa do zelenej tabuľky.

align="left">

Zdroj žiarenia

Dávka prepočítaná
na váhu celého tela

za ako
dlho?

ŽIARI NA VÁS VIAC ČERNOBYĽ, LEKÁRI ALEBO VESMÍR?

Klasická RTG snímka hrudníka

0,003-0,006 mSv

pri 1 vyšetrení

Černobyľské cézium 137 o rádioaktivite 4,2 kBq/m 2

0,04-0,05 mSv

za rok

Norma pre záťaž z úložiska RA odpadu v SR

< 0,1 mSv

za rok

Klasické CT hrudníka

0,2 mSv

pri 1 vyšetrení

Špirálne CT hrudníka

0,8 mSv

pri 1 vyšetrení

Lekárske výkony (priemerný obyvateľ ČR 2006)

1 mSv

za rok

Žiarenie prostredia (kozmu+Zeme+radónu)

1,5-2,5 mSv

za rok

Ožarovanie rakovinového nádoru

2-2,5 mSv

pri 1 ožarovaní

Ožarovanie rakovinového nádoru

60-80 mSv

za celú liečbu

Dávka žiarenia, smrteľná pre 50% ožiarených osôb

4000 mSv

jednorázovo

NOVÝ „ATOMOGRAD“ A STARÍ PRIPJAŤANIA

Po havárii ČAES naďalej pracovala. Až na tlak EU a G7 Ukrajina v roku 1995 sľúbila Černobyľ vypnúť.Blok č. 1 bol odstavený v roku 1996, č. 2 v roku 1999 a posledný – č.3, ktorý priamo susedí so sarkofágom – slávnostne pred kamerami odstavil osobne prezident Kučma v roku 2000.

Hoci v Pripjati ľudia nebývajú, ČAES dodnesľudí zamestnáva. Aj na odstavenom Černobyle je práce ako na kostole.Aby mali „atomáci“ kde bývať, postavil sa pre nich nový a ešte výstavnejší „atomograd“. Nazvali ho Slavutyč.Dnes má 25 000 obyvateľov, leží 50 km na východ od ČAES a skladása z ôsmich štvrtí – každá podľa návrhu architekta z inej sovietskejrepubliky. Leží v Černigovskej oblasti, ale politicky patrí, tak akopatrila Pripjať, do Kyjevskej oblasti. V Slavutyči bývajú ibazamestnanci ČAES s rodinami. Ráno cestujú do ČAESvlakom vyhradeným len pre nich po železničnej trati, kde žiadne inévlaky už 21 rokov nejazdia. Totálna segregácia. Dnešný stav plaveckého štadióna v Pripjati.

A obyvatelia pôvodnej Pripjate? Tí sa rozpŕchli po celom (bývalom) nerušímom Sojuze.Všetci pokope sa naposledy mohli vidieť v deň evakuácie. Konce pretrhaných nitiek vzťahov Pripjaťania hľadajú aspoňvirtuálne: pár nadšencovspomedzi niekdajších obyvateľov Pripjate dalo dokopy server pripyat.com,na ktorom okrem bohatej fotodokumentácie niekdajšieho i súčasného stavumesta (vrátane videoklipov) sú aj osobné výpovede miestnych azaujímavé články. Na pripyat.com sa opätovnezoznamujú dospelí ľudia, ktorí sa nevideli od detstva. Človeku sa ažsrdce zovrie, keď pod zájdenoučiernobielou fotografiou detí zo škôlky „Ivuška“, ročník 1977, nájde komentár od Lile: „Zdorovo, eto že moj vypusk! Lenka Ljadova,Toma, Vaňa Stupak, Oľa Tatarčenko, Ruslan Kovaľskij, Lenka Sidorenko,ostaľnych uže ne pomňu. Interesno, kde vy i kak živjote teper...“ alebopod fotografiou 6.G triedy zase lakonický komentár od Júlie: „Škola No. 2, klassnyj rukovoditeľ Veď Jekaterina Maximovna. Fotografiroval moj papa.“

Pripjaťaniamajú ešte jednu metódu kontaktovania svojich známych zo starých čias.Chodievajú na návštevy mesta svojej mladosti, a tam, v rozbitýchtriedach svojich škôl, si vzájomne nechávajú odkazy na tabuli. Autoristránokpripyat.com dokonca nedávno vyvesili v Pripjati zaručene prvý reklamnýštít v meste s reklamou na ich server. Mám rád týchto ľudí. Snažia sa dať dokopy násilneroztrhnutú komunitu bývalých krajanov. To sa mi zdá hlboko ľudské avyslovene krásne. Nu vot – udáči, molodci!

EXISTUJÚ PREDPOVEDE ČERNOBYĽA?

V roku 1973 napísali bratia Strugackí, ruskí spisovatelia sci-fi, román Stalker. Je o živote pri zakázanej a nebezpečnej zóne, ktorej popis v mnohom pripomína tú černobyľskú. Nebudem prezrádzať celý dej, ak chcete, prečítajte si tento román sami.Na motívy románu nakrútil v roku 1979 režisér Andrej Tarkovskij rovnomenný kultový film. 7 rokov po jeho premiére sa fikcia stala skutočnosťou.

Biblia má predpovedi budúcnosti vyhradenú svoju poslednú knihu, Zjavenie Jána. V jeho 8. kapitole, verš 10 a 11, stojí toto:

10Zatrúbil tretí anjel. A z neba padla veľká hviezda, ktorá horela ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.
11Tá hviezda sa volá Palina . Tretina vôd sa premenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od vôd, lebo zhorkli.

Na prvý pohľad sa človeku zdá tento text vágny a nejednoznačný, ako proroctvá bývajú; môže síce popisovať černobyľskú katastrofu, ale aj čokoľvek iné. Keď však človek zistí, že slovo černobyľ je v preklade palina, zmocní sa ho úžas a začne rozoberať tézu, že tieto dva verše predpovedajú Černobyľ.

Socha fakle sa týči nad palinou

Tézu výrazne podporujú slová palina a fakľa. Palina označuje názov mesta, kde sa katastrofa stala a ktoré dnes v pôvodnom znení pozná celý svet. (Založenie a pomenovanie mesta Černobyľ sa pritom datuje 1000 rokov po Novom zákone a 1000 rokov pred haváriou.) Fakľa nemusí naznačovať len osemdňový požiar reaktora. Je totiž aj logom Černobyľskej atómovej elektrárne, obrovská socha fakle stojí pri vjazde do areálu závodu.

Tézu ďalej podporuje slovo hviezda a spomenutie smrti mnohých ľudí od vôd, ktoré sa zmenili na palinu. Jadrové reakcie horia v prírode práve na hviezdach. Smrť mnohých ľudí od radiácie Černobyľa je neoddiskutovateľným faktom.

Dá sa však aj namietať. Biblická palina je palina pravá (Artemisia absinthium, wormwood, polýn), zatiaľčo elektráreň sa volá po paline obyčajnej (Artemisia vulgaris, mugwort, čornobyľ). Na hviezdach horí fúzna jadrová reakcia, zatiaľčo v reaktoroch štiepna. Na reaktor nič z neba nespadlo. Málokto umrel na následky kontaktu s rádioaktívnou vodou - zabíjalo priame žiarenie a spád rádioizotopov. (Protinámietka: pred 2000 rokmi asi nepoznali pojmy ako žiarenie a rádioizotop.)

Nedovolím si rozhodnúť, či Biblia skutočne predpovedá Černobyľ - pre vyššie spomenutú kontroverziu, preto, že nechcem ovplyvňovať náboženský svetonázor čitateľov, ako aj preto, že som na to príliš malý človek. Nechám to na láskavom posúdení čitateľa.

ZAMYSLENIE NA ZÁVER

Máme sa teda tej jadrovej energetiky báť?

Ja osobne sa jej nebojím. Každá energia viebyť dobrým sluhom, ale zlým pánom. Svet spotrebováva veľmiveľa energie a ekologickejšiu formu jej výroby zatíaľ nepozná. Ja viem, na záver černobyľskej trilógie to znie dosť nepresvedčivo. Ale takto je.

A nemôže sa černobyľská tragédia opakovať? Napríklad blízko nás?

Snáď už vieme, ako to končí, keď reaktor RBMK testuje „živý Homer Simpson“

Môže, čo by nie. Potrebujeme na to: reaktor už navrhnutý avyrobený ako nestabilný, plný horľavého grafitu, bez betónového krytiastropu, s ochranou, ktorá sa dá kýmkoľvek vypnúť, s vysokým voidkoeficientom, s brzdiacimi tyčami, ktoré dovnútra nepadajú, ale súsunuté motorom a ktoré reakciu najprv urýchľujú a až potom brzdia – akeď k nemu posadíme partiu robotníkov bez poňatia o jadrovej fyzike adáme im robiť test, ktorý im nikto nevysvetlil, druhý Černobyľ mámeistý. Lenže verím, že RBMKa iné nestabilné monštrá už nadobro skončilia že elektrárne budú riadiť jadroví fyzici. Vyrazenie stropu a zážihobsahu je v reaktoroch VVER fyzikálne nemožná vec, grafit z RBMK horieťmôže, ale voda z VVER nie. A na rozdiel od ZSSR nemáme jadrovýchelektrární na rozhadzovanie, preto v nich sedia jadroví fyzici.

A čo jadrový odpad? Aby nezamoril prírodu, musí sa hermeticky a draho skladovať!

Energetika bez dopadu na prírodu nie je. (A ak mám byť cynik, takpríroda znáša radiáciu lepšie ako človek.) Ak elektrinu pre celý svet na rok vyrobíme v uhoľných elektrárňach, myslený vlak s odpadom sedemkrátobtočí planétu; ak v atómovkách, vlak sa vmestí medzi Prahu hl. nádražía Prahu-Smíchov.Uhoľné elektrárne ničia ovzdušie, podkopávajú krajinu, prispievajú ku globálnemu otepľovaniu a – pretože aj v uhlí sú rádioaktívneizotopy! – paradoxne ožarujú životné prostredie viac, ako úhľadne zabalenýodpad z jadrovky. Vodné elektrárne už niet kde stavať a priehrady tiež prírode na kráse nepridávajú. Veterné vrtule majú úbohý výkon,sú závislé na vetre a hučia tak, že od seba odpudzujú všetkyživočíchy. Slnko zas svieti len vo dne, dalo by sa to využiť na„prilepšenie“, ale preto treba nahradiť všetky škridlice na strecháchdrahými fotočlánkami... aká je teda alternatíva k jadru?

Hm... A nedalo by sa teda vymyslieť niečo ako jadrovka, ale bez odpadu?

Na tom sa práve maká vo Francúzsku. Palivom bude voda a „odpadom“ kyslík a hélium. Bude to síce jadrová elektráreň,nie však štiepna, ale fúzna -v elektrárni bude bežať tá istá reakcia, ako vo hviezdach. Ale kedy sato podarí... to je zatiaľ tiež vo hviezdach.

Peter Papp

Peter Papp

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek premýšľavý. Veriaci bez vyznania. Sangvinik. Pesimista z povolania. Polyglot. Medicínske embryo a čakateľ na titul. Lev zo zverokruhu. Platiaci cestujúci, ktorý za svoje peniaze furt chce niečo naviac. Lektor anglického jazyka. Experimentátor. Pražský východniar. Zoznam autorových rubrík:  NázorNezaradenéKaždý tuší, nikto nevie

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu